Spřátelené weby
další odkazy

A. G. IVČENKO

Z ruských materiálov spracoval: Ing. Marián Hocko, PhD.

Ukrajina patrí medzi nemnohé štáty, ktoré vlastnia technológie nevyhnutné pre výrobu lietadiel a leteckých motorov. V Ukrajine existujú kolektívy, vďaka ktorým je životaschopná jedna z najsofistikovaných a najperspektívnejších oblastí ekonomiky – letectvo.

100 rokov letectva je zviazané s ešte jedným významným dátumom, 100. výročím narodenia zakladateľa „ZMKB“ „PROGRESS“ generálneho konštruktéra akademika A. G. Ivčenka. Na základe vedenia „Ivčenko-PROGRESS“ asociacia „Zväz výrobcov leteckých motorov“ (Moskva) zasvätila rok 2003 akademikovi Ivčenkovi.

V rámci početných akcií, ktoré boli zasvätené tejto udalosti, bol odkrytý pamätník Aleksandrovi Georgievičovi Ivčenkovi.

Pracovnú činnosť A. G. Ivčenko začal v roku 1920 ako učeň, neskôr ako odlievač, v závode S. M. Kirova v meste Veľký Tokmak v Záporožskej oblasti. Vyššie technické vzdelanie Alexander Ivčenko získal na Charkovskom mechanicko-strojárenskom inštitúte. V roku 1935 ukončil fakultu motorov s vnútorným spaľovaním. Po jej ukončení pracoval ako inžinier na závode č. 29 v Záporoží.

Veľmi rýchlo bol preložený na oddelenie hlavného konštruktéra, kde sa ako radový konštruktér zaoberal konštruovaním a zdokonaľovaním leteckých piestových motorov. Neskôr sa stal náčelníkom konštrukčnej brigády a vedúcim konštruktérom motora M-89 s výkonom 1500 ks (1103 kW). Počas Veľkej vlasteneckej vojny, po evakuácii závodu do Omska, sa Ivčenko stal náčelníkom konštrukčnej kancelárie pre sériovú výrobu závodu č. 29 a neskôr zástupcom hlavného konštruktéra. Vo veľkej miere sa zaslúžil o zavedenie a sériovú výrobu motora AŠ-82FN.

Po víťaznom ukončení vojny bolo dňa 5. mája 1945 rozkazom Národného komisariátu leteckého priemyslu ZSSR vytvorené OKB № 478 (počiatočné pomenovanie OKB „PROGRESS“). Náčelníkom OKB bol menovaný Alexander Grigorievič Ivčenko a jadro kolektívu vytvárali špecialisti Omského závodu, ktorí do evakuácie pracovali v Záporoží. Nové OKB prežívalo v ťažkých podmienkach.

Od prvých krokov Alexander Grigorievič pochopil, že nie potrebné ísť cestou vytvárania veľkých piestových motorov. Touto problematikou sa zaoberali iné konštrukčné kancelárie. Navrhol vytvoriť sériu piestových motorov neveľkého výkonu. Paralelne s riadením vývojových prác sa Alexander Georgijevič stal, ako sa tomu teraz hovorí, „manažérom“ novej produkcie. A skutočne sa nemýlil. Prvý domáci vrtuľníkový motor M-26G bol vytvorený vo veľmi krátkej dobe. Už v roku 1947 bola jeho modifikácia AI-26GRF (AI-26V) použitá u vrtuľníkov Bratuchina a v roku 1948 aj u vrtuľníka Jak-100 od konštruktéra A. S. Jakovleva. Mimoriadne plodná bola spolupráca s konštrukčnou kanceláriou Milja. Vo veľmi krátkej dobe bol skonštruovaný a vyskúšaný vrtuľník Mi-1 s motorom AI-26V. V roku 1948 bol vytvorený ešte jeden unikátny motor AI-14. Jeho lietadlový variant AI-14R, sa inštaloval na mnohé modifikácie lietadiel Jak-12 a Jak-18. Vrtuľníkový variant motora AI-14V bol inštalovaný na vrtuľníky Kamova Ka-15 a Ka-18.

V roku 1948 boli za vytvorenie nových leteckých motorov A. G. Ivčenko, A. M. Anaškin a V. A. Lotarev vyznamenaní Štátnou (Stalinovou) cenou. Ako jeden z prvých Alexander Grigorievič pochopil, že éra piestových motorov končí. Perspektívu majú letecké turbokompresorové motory. Nehľadiac na ťažkosti A. G. Ivčenko začal prípravu na novú prácu a dosiahol, že OKB dostalo za úlohu v priebehu roka a pol vytvoriť turbínový spúšťač pre motor NK-12 N. D. Kuznecova. Po úspešných skúškach turbínového spúšťača TS-12 nadriadení súhlasili s tým, aby záporožský kolektív, riadený A. G. Ivčenkom, bol zaťažený omnoho zložitejšími úlohami.

Už v roku 1954 bola do tematického plánu OKB prvýkrát začlenená problematika rozpracovania turbovrtuľového motora AI-20 pre dopravné a transportné lietadlá O. K. Antonova a S. B. Iljušina.

Vznikla urgentná potreba kvalifikovaných kádrov. Na základe nariadenia ministerstva leteckého priemyslu v roku 1954 boli do OKB odoslaní 26 mladí inžinieri, absolventi Charkovského leteckého inštitútu, medzi ktorými boli V. I. Daškovskij, F. M. Muravčenko, M. M. Cofin a mnohí ďalší, ktorí sa následne stali špičkovými špecialistami. Takto sformovaný konštruktérsky kolektív sa od roku 1955 stal tou tvorivou silou, ktorá rozpracovala turbovrtuľový motor AI-20 a porazila v konkurenčnom boji OKB N. D. Kuznecova.

Koncom roka 1957 transportné lietadlo An-10, na ktorom boli použité motory AI-20, prvýkrát vzlietlo. Let prebehol úspešne. V roku 1958 boli tie isté turbovrtuľové motory použité aj na turbovrtuľovom dopravnom lietadle Il-18. Po úspešných skúškach boli motory AI-20 zaradené do sériovej výroby. Za vytvorenie turbovrtuľového motora AI-20 bol skupine konštruktérov udelený titul laureátov Leninovej ceny.

Na základe turbovrtuľového motora AI-20 boli následne vytvorené desiatky modifikácií, ktoré boli použité na tisíckach lietadiel. Niektoré z nich sa používajú až do súčasnej doby. Po dosiahnutí tohto úspechu A. G. Ivčenko presadil na ministerstve leteckého priemyslu rozšírenie početného stavu personálu konštrukčnej kancelárie. Bol vyvinutý, skonštruovaný a zavedený turbovrtuľový motor AI-24 pre lietadlá Antonova.

V roku 1962 boli vytvorené turbokompresorové motory pre pozemné použitie AI-23, AI-23U, AI-23SG pre pohon vŕtacích jednotiek.

V rokoch 1966 – 1968 boli rozpracované motorové jednotky AI-20S a AI-23S-1 pre lode na podvodných krídlach a na vzduchovom vankúši.

Alexander Georgijevič venoval veľkú pozornosť rozvoju tvorivosti mladých konštruktérov. Bola pri ňom vytvorená mládežnícka konštrukčná kancelária.

V polovici šesťdesiatych rokov nastalo obdobie dvojprúdových motorov s veľkým obtokovým pomerom. Prvým z týchto dvojprúdových motorov novej generácie sa stal dvojprúdový turbokompresorový motor AI-25 pre lietadlo Jak-40. Pod vedením A. G. Ivčenka boli položené základy vytvorenia motorov veľkých výkonov. Avšak tie už boli rozpracované bez osobnej účasti Alexandra Georgieviča. V roku 1968 A. G. Ivčenko náhle zomrel.

A. G. Ivčenko prežil nedlhý, avšak činmi a udalosťami presýtený život.

Za úspešnú činnosť v oblasti vytvorenia nových typov leteckej techniky bol A. G. Ivčenko vyznamenaný vysokými štátnymi vyznamenaniami: trikrát radom Červenej hviezdy práce, radom Červenej hviezdy, Leninovým radom. Bol mu udelený titul Hrdina socialistickej práce. Alexander Georgijevič je laureátom Štátnej a Leninovej ceny. Jeho meno a dielo nie je zabudnuté. V roku 1994 bolo uznesením kabinetu ministrov Ukrajiny konštrukčnej kancelárii udelené meno akademika A. G. Ivčenka a od roku 1997 nové motory vytvorené konštrukčnou kanceláriou sa označujú „AI“. Aj napriek ťažkému obdobiu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa podarilo zachrániť intelektuálny a technický potenciál konštrukčnej kancelárie. V súčasnej dobe mnohotisícový kolektív podniku pracuje na 53 tematických úlohách, ktoré zahŕňajú ako letecké, tak aj pozemné turbokompresorové jednotky. Konštrukčná kancelária sa dostala medzi elitu svetových výrobcov leteckých motorov a získala slávu ako firma, vyrábajúca konkurencieschopnú techniku, čím potvrdzuje imidž Ukrajiny ako leteckej mocnosti.

Poslední aktualizace: 4.10.2007